I have no need to recall the fact that Paralympic games are full of strong moments and emotions. In sports, emotions are just what people are attracted to. What attracts them and what makes them the best to get their fans. Emotions are what makes sport a sport. Emotions are that reason, why people turn on TV. Rio 2016 Paralympics was no exception. I am lucky I can see what’s going on behind the scenes. And here’s a few moments, especially from behind the scenes. From venues.
Jonas Bendiksen, a photographer from Magnum, talks about the creation of one of his most famous photographs, “Satellites”. I was fascinated by this photograph. Look for the inspirational story of its creation.
Paralympic and Olympic Games are opened and closed by ceremonies. Opening ceremonies are among my biggest experiences at all. I have seen them in Beijing, London and the last one on PH Rio 2016. These are the moments when one feels that it has begun. And vice versa.
This year I was on my third Paralympic Games. This time in Rio de Janeiro, Brazil. There has been some time since the return and I feel it’s time to publish some of my shots. But, firstly not from Rio, but from the time before departure.
Vďaka reklame na Facebooku som narazil na akciu “Fotokniha zdarma”. Tá spočíva v tom, že spoločnosť Saal Digital Vám poskytne kupón v hodnote 1200 Kč (cca 45€) na fotoknihu z ich ponuky podľa vlastného výberu. Podmienkou však je, že následne musíte na túto fotoknihu napísať recenziu a zverejniť ju na svojich stránkach alebo sociálnej sieti. A keďže som práve fotoknihu mal v pláne, akciu som sám vyskúšal a tu je moja krátka recenzia.
Včera som absolvoval festival Mesiac fotografie 2016 v Bratislave. Teda chcel som absolvovať. Nakoniec som sa uspokojil s omrvinkami. Teda, neuspokojil. Sklamalo ma.
Moja milovaná neterka Tamarka mala 2 roky. Pri tej príležitosti mala aj malú narodeninovú oslavu a ja som mal u seba fotoaparát. Nech sa páči, tu je pár záberov.
Prvýkrát sa mi dostalo na môj terajší fotoaparát širšie sklo a potreboval som ho otestovať, či ho vlastne chcem. Keďže to bolo už v čase, ktorý sa blížil viac k večeru a práve som mal na návšteve bratove deti, lepší objekt a lepšie momenty na otestovanie by som nenašiel. Rozhodovanie o širokom ohnisku bolo nakoniec krátke. Zostáva doma.
Presne o 3 dni vychádza septembrové číslo časopisu FotoVideo, v ktorom bude so mnou rozhovor, kde som povedal, že fotografia architektúry alebo prírody mi nič nedáva. Chyba! Vďaka práci Romany Marie Jokelovej som objavil človeka, ktorý je za týmto projektom. Petr Jan Juračka sa rozhodol, že sny sú na to, aby sa plnili a limity sú na to, aby sa prekračovali. A mne dokázal, že obraz prírody vie byť úžasný. Príroda mi hádam odpustí ako veľmi som sa mýlil!
Vo februári tohto roku som absolvoval fotografický workshop u Jirku Růžka v Prahe. Modelkou bola Meteorwa. Ako to dopadlo a aké som mal z toho dojmy?